Skip links

Bicycle Garage Expedícia 2023 

Faktom je, že tento nápad  sa  nerodil v mojej hlave, ale u mojich kamošov v ikonickom košickom bikeshope Bicycle Garage. 

 

Paťo a Maťo prišli s nápadom spoločného  výjazdu. A nielen tak hocijakého! Dajme  si to  na  MTB rovno  z Jasnej do Košíc. Vravím si,  chalani máte buď veľmi dobrú zeleninu na fajčenie, alebo sa ťažko nudíte  v totych Košicoch… 

Slovo dalo  slovo a desať ľudí, áno  až  toľko  sa našlo, sme ozaj jedno májové, zmrznuté  ráno vyrazili. 

No prv  než  sme  vyrazili,  nesmiem zabudnúť  na  organizáciu celého eventu. Od  nášho servisného vozu s náhradným bicyklom a jedným ebajkom, cestu  vlakom,  až po ubytovanie, traťové balíčky, či wellness. To všetko  len umocnilo tento zážitok, kedy sme nemuseli nič  riešiť, stále  sme  mohli  jazdiť relatívne na  ľahko a auto  nám  vždy poslúžilo  ako pojazdný sklad a servis  v jednom. 

Čo však umocnilo najviac, tak bolo určite počasie a to žiaľ nijak neovplyvníš. Ak stále  veríš prísloviu, že  počasie  je  také dobré ako si oblečený, tak never. Ak sedíš na bajku 8 hodín a z toho 9 leje, je jedno ako dobre  si oblečený…. 

Chalani dorazili  v stredu  na  obed vlakom, bajky v servisnom voze. Mali  sme  v pláne  ľahký pojazd Liptovom zakončený stúpaním  do Jasnej. Mali… Lialo ako z krhly, z úst  sa  parilo, po  veľa, veľa kávach padlo  rozhodnutie poďme  aspoň do Jasnej. Vravím  si, kedy  naposledy  som si s chuťou šliapol do Jasnej pri hustom daždi a 5tich stupňoch. Neľutovali sme  a Hot Apple Jack v závere splnil svoju úlohu. No a ešte  niekoľko rúnd venezuelského rumu mi pomohlo zabudnúť na dnešok a nemyslieť na upršaný zajtrajšok. 

 

Aj tak bolo. 

Prebudili sme  sa  do  rána  aké v Jasnej nechceš mať, ale  ešte  stále  to nebolo  také  zlé.  S elánom sme  sa pustili v ľahkom daždi smer Iľanovo, Ploštín a Závažná Poruba  v smere  na  Kráľovú Lehotu. Kto  pozná túto časť vie, že  medzi Iľanovom a Liptovským Jánom je  kopec starých bežkárskych tratí, kde trénuje medveď hnedý v hojnom počte, ale  skrátka  v tomto  počasí a s kilometrami pred  nami, sme  radšej volili priamo vpred. Minuli sme  Liptovský Ján a  popri  starom vleku sme míňali medokýš s hojdacím mostom, kde prišiel prvý testík. Ťažké  a mokré stúpanie na  zvážnice  smerujúce  do Liptovskej Porúbky. Ale niekto to rád,  keď je to mokré úplne. Ľuba namotivoval objektív natoľko, až pristál priamo v potoku. Našťastie mu tento pád okrem úplne  premočeného oblečenia  nepriniesol žiadnu väčšiu ujmu. Popravde, tento  deň sme  si  nijak  zvlášť neužívali a k tomu  nepridala  ani upršaná, smutná liptovská cyklomagistrála,  lemujúca  nádrž Čierneho Váhu, ktorá  nás doviedla  až do Liptovskej Tepličky. Inak  za  normálneho počasia  veľmi pekná dolina ako pre ebajky, tak pre gravelistov.  V Tepličke nás čakalo naše  sprievodné  vozidlo, ktoré nám v podstate  na nejaký čas zachránilo život. Najedli sme sa, prezliekli a vyrazili na ostatných 40km daždivej a mrazivej cyklistiky. Opäť sme  nevymýšľali a priamočiaro cestami druhej, či akej triedy, mastili na  Čingov  do  Slovenského raja.

Tento  deň nám vlastne  ukázal len jedno. Aj takto vie bolieť cyklistika. Myslel som si, že  straty po dnešnom dni budú väčšie, ale zvládli sme to fajn a pri vyprážanom syre s paradajkovou omáčkou sme  sledovali počasie  nasledujúceho dňa. 

 

Piatok 

Deň, kedy nás to malo začať opäť baviť. Pred sebou sme mali opäť cca 100km, podstatne  viac  lesa, teda aspoň sme  dúfali, a cca 2000 výškových metrov. Takže  do  ubolených  svalov  v celku pekná  porcia. Prehrmeli sme  Spišskou Novou Vsou, kde  sme  rýchlo  zistili, že šoféri  nemajú s cyklistami zľutovanie. A to som si myslel, že  na  východe  sa  už nikto  nikam  neponáhľa, bo šicko zrobené. No ale pustili sme sa do Hnileckých vrchov v Slovenskom rudohorí. Veľmi zaujímavý kút Slovenska, kde som v živote  nebol. Prv, než sa tam prebijete, musíte zdolať obec Rudňany www.rudnany.sk . Už jej názov vám navráva, že sa  jedná o obec s veľkou banskou tradíciou. Už keď vchádzate vidíte siluety starých hutí medzi bujnou vegetáciou. Niečo ako keď idete na  Colours of  Ostrava. Len s tým rozdielom, že  tu je to iný colours. Zrazu máte  pocit, že  pred  Vami je  niečo a neviete, či sa  máte báť, či vytiahnuť telefón a fotiť, či mávať. My sme sa počkali a mávali, a zdravili, a ťažšie dýchali. Ovanul nás odór asi všetkého rozkladajúceho sa, čo si len viete  predstaviť. Vlastne je to taký zvláštny pocit, na jednej strane  cítite strašné opovrhnutie a na druhej zas  strašnú ľútosť, že  aj v dnešnej dobe sú časti Slovenska, ktoré vyzerajú ako bájne favely v Riu. Toto celé so schátraným baníckym komplexom a tunajšími nádhernými lesmi vykreslí taký absurdný obraz, ako keby sa tu chystalo voľné pokračovanie I am Legend s Willom Smithom . Svojim spôsobom je  to tiež zážitok a postupne  zistíte, ako postupujete  týmto  kútom Slovenska, že  je  to bežný  obraz. Niekde lepší, inde horší.

Ale  my sme  postupne  vystúpali do malej obce zvanej Poráč s rovnomennou Poráčskou dolinou.  A zrazu ste v inom svete  a zabúdate  na zážitok spred  polhodiny. Cez Galmusskú tíšinu zvanú aj  Galmus, sme  sa  chceli predrať hrebeňom až do Krompách. Toto je  taký kút sveta, že  až sa  tu niekto zamocé, už sa z teho nevymocé. Turistické a cyklo cesty  musím uznať poctivo značené, ale predsa  len  GPS prístroj je  fajn  mať so sebou . A pozor, nachádzate  sa  v 5. stupni ochrany prírody a to fakt. Tu okrem lesov a  lúk nie  je  ozaj nič. Len čistý nefalšovaný romantizmus. Priznám sa,  za mňa najkrajší úsek celej našej púte. Krompachy, Richňava, Kluknava, nezdržuješ sa, proste zavrieš oči a  ideš. A dorazíš do Jakloviec. Na  podiv  je  tu  celkom dobrá Pytliakova krčma, kde  sa oplatí doplniť sacharidy a všetky B vitamíny. Má to však háčik. Stúpanie v smere na Veľký Folkmár. Keď zješ tanier držiek na paprike, preložíš knedľou a zapiješ pivom, to by si aj Pogačar pregrcol. Ale  opäť veľmi pekný lesný prechod s výhľadmi na Ružín a Hornádske lúky.

Prichádzame do Košickej Belej, všetci vieme, sacharidy ubúdajú, nervozita stúpa. Čakajú nás posledné výškové metre v stúpaní na Nemcovú Dolku. Kto to šiel, ten vie a po 100km veru každý hľadal v sebe morálku  a výhovorku prečo dnes nie. No pretože  posledných 500m GPSko v nastavení climb ukazuje 14%, 18%, 21%, 14%, 16%, ale stojíme všetci na vrchole. Držky sú dávno zabudnuté, čaká nás parádny zjazd do centra Košíc, kedy už  len  vstrebávame  ostatné  dva  dni a tešíme  sa  na  pivo. 

 

Summary 

Mapa komoot 

Deň 1 

Deň 2 

 

Zanechajte komentár

Používame cookies pre lepší zážitok z návštevy stránky.