Faktom je, že tento nápad sa nerodil v mojej hlave, ale u mojich kamošov v ikonickom košickom bikeshope Bicycle Garage.
Paťo a Maťo prišli s nápadom spoločného výjazdu. A nielen tak hocijakého! Dajme si to na MTB rovno z Jasnej do Košíc. Vravím si, chalani máte buď veľmi dobrú zeleninu na fajčenie, alebo sa ťažko nudíte v totych Košicoch…
Slovo dalo slovo a desať ľudí, áno až toľko sa našlo, sme ozaj jedno májové, zmrznuté ráno vyrazili.
No prv než sme vyrazili, nesmiem zabudnúť na organizáciu celého eventu. Od nášho servisného vozu s náhradným bicyklom a jedným ebajkom, cestu vlakom, až po ubytovanie, traťové balíčky, či wellness. To všetko len umocnilo tento zážitok, kedy sme nemuseli nič riešiť, stále sme mohli jazdiť relatívne na ľahko a auto nám vždy poslúžilo ako pojazdný sklad a servis v jednom.
Čo však umocnilo najviac, tak bolo určite počasie a to žiaľ nijak neovplyvníš. Ak stále veríš prísloviu, že počasie je také dobré ako si oblečený, tak never. Ak sedíš na bajku 8 hodín a z toho 9 leje, je jedno ako dobre si oblečený….
Chalani dorazili v stredu na obed vlakom, bajky v servisnom voze. Mali sme v pláne ľahký pojazd Liptovom zakončený stúpaním do Jasnej. Mali… Lialo ako z krhly, z úst sa parilo, po veľa, veľa kávach padlo rozhodnutie poďme aspoň do Jasnej. Vravím si, kedy naposledy som si s chuťou šliapol do Jasnej pri hustom daždi a 5tich stupňoch. Neľutovali sme a Hot Apple Jack v závere splnil svoju úlohu. No a ešte niekoľko rúnd venezuelského rumu mi pomohlo zabudnúť na dnešok a nemyslieť na upršaný zajtrajšok.
Aj tak bolo.
Prebudili sme sa do rána aké v Jasnej nechceš mať, ale ešte stále to nebolo také zlé. S elánom sme sa pustili v ľahkom daždi smer Iľanovo, Ploštín a Závažná Poruba v smere na Kráľovú Lehotu. Kto pozná túto časť vie, že medzi Iľanovom a Liptovským Jánom je kopec starých bežkárskych tratí, kde trénuje medveď hnedý v hojnom počte, ale skrátka v tomto počasí a s kilometrami pred nami, sme radšej volili priamo vpred. Minuli sme Liptovský Ján a popri starom vleku sme míňali medokýš s hojdacím mostom, kde prišiel prvý testík. Ťažké a mokré stúpanie na zvážnice smerujúce do Liptovskej Porúbky. Ale niekto to rád, keď je to mokré úplne. Ľuba namotivoval objektív natoľko, až pristál priamo v potoku. Našťastie mu tento pád okrem úplne premočeného oblečenia nepriniesol žiadnu väčšiu ujmu. Popravde, tento deň sme si nijak zvlášť neužívali a k tomu nepridala ani upršaná, smutná liptovská cyklomagistrála, lemujúca nádrž Čierneho Váhu, ktorá nás doviedla až do Liptovskej Tepličky. Inak za normálneho počasia veľmi pekná dolina ako pre ebajky, tak pre gravelistov. V Tepličke nás čakalo naše sprievodné vozidlo, ktoré nám v podstate na nejaký čas zachránilo život. Najedli sme sa, prezliekli a vyrazili na ostatných 40km daždivej a mrazivej cyklistiky. Opäť sme nevymýšľali a priamočiaro cestami druhej, či akej triedy, mastili na Čingov do Slovenského raja.
Tento deň nám vlastne ukázal len jedno. Aj takto vie bolieť cyklistika. Myslel som si, že straty po dnešnom dni budú väčšie, ale zvládli sme to fajn a pri vyprážanom syre s paradajkovou omáčkou sme sledovali počasie nasledujúceho dňa.
Piatok
Deň, kedy nás to malo začať opäť baviť. Pred sebou sme mali opäť cca 100km, podstatne viac lesa, teda aspoň sme dúfali, a cca 2000 výškových metrov. Takže do ubolených svalov v celku pekná porcia. Prehrmeli sme Spišskou Novou Vsou, kde sme rýchlo zistili, že šoféri nemajú s cyklistami zľutovanie. A to som si myslel, že na východe sa už nikto nikam neponáhľa, bo šicko zrobené. No ale pustili sme sa do Hnileckých vrchov v Slovenskom rudohorí. Veľmi zaujímavý kút Slovenska, kde som v živote nebol. Prv, než sa tam prebijete, musíte zdolať obec Rudňany www.rudnany.sk . Už jej názov vám navráva, že sa jedná o obec s veľkou banskou tradíciou. Už keď vchádzate vidíte siluety starých hutí medzi bujnou vegetáciou. Niečo ako keď idete na Colours of Ostrava. Len s tým rozdielom, že tu je to iný colours. Zrazu máte pocit, že pred Vami je niečo a neviete, či sa máte báť, či vytiahnuť telefón a fotiť, či mávať. My sme sa počkali a mávali, a zdravili, a ťažšie dýchali. Ovanul nás odór asi všetkého rozkladajúceho sa, čo si len viete predstaviť. Vlastne je to taký zvláštny pocit, na jednej strane cítite strašné opovrhnutie a na druhej zas strašnú ľútosť, že aj v dnešnej dobe sú časti Slovenska, ktoré vyzerajú ako bájne favely v Riu. Toto celé so schátraným baníckym komplexom a tunajšími nádhernými lesmi vykreslí taký absurdný obraz, ako keby sa tu chystalo voľné pokračovanie I am Legend s Willom Smithom . Svojim spôsobom je to tiež zážitok a postupne zistíte, ako postupujete týmto kútom Slovenska, že je to bežný obraz. Niekde lepší, inde horší.
Ale my sme postupne vystúpali do malej obce zvanej Poráč s rovnomennou Poráčskou dolinou. A zrazu ste v inom svete a zabúdate na zážitok spred polhodiny. Cez Galmusskú tíšinu zvanú aj Galmus, sme sa chceli predrať hrebeňom až do Krompách. Toto je taký kút sveta, že až sa tu niekto zamocé, už sa z teho nevymocé. Turistické a cyklo cesty musím uznať poctivo značené, ale predsa len GPS prístroj je fajn mať so sebou . A pozor, nachádzate sa v 5. stupni ochrany prírody a to fakt. Tu okrem lesov a lúk nie je ozaj nič. Len čistý nefalšovaný romantizmus. Priznám sa, za mňa najkrajší úsek celej našej púte. Krompachy, Richňava, Kluknava, nezdržuješ sa, proste zavrieš oči a ideš. A dorazíš do Jakloviec. Na podiv je tu celkom dobrá Pytliakova krčma, kde sa oplatí doplniť sacharidy a všetky B vitamíny. Má to však háčik. Stúpanie v smere na Veľký Folkmár. Keď zješ tanier držiek na paprike, preložíš knedľou a zapiješ pivom, to by si aj Pogačar pregrcol. Ale opäť veľmi pekný lesný prechod s výhľadmi na Ružín a Hornádske lúky.
Prichádzame do Košickej Belej, všetci vieme, sacharidy ubúdajú, nervozita stúpa. Čakajú nás posledné výškové metre v stúpaní na Nemcovú Dolku. Kto to šiel, ten vie a po 100km veru každý hľadal v sebe morálku a výhovorku prečo dnes nie. No pretože posledných 500m GPSko v nastavení climb ukazuje 14%, 18%, 21%, 14%, 16%, ale stojíme všetci na vrchole. Držky sú dávno zabudnuté, čaká nás parádny zjazd do centra Košíc, kedy už len vstrebávame ostatné dva dni a tešíme sa na pivo.
Summary
Mapa komoot
Deň 1
Deň 2