Skip links

Turistika: Chopok a východný hrebeň Demänovskej Doliny

Povedzme, že  na  prvú túru sezóny je  to trošku  veľké sústo, ale  zas  nechodíme východným hrebeňom Demänovskej Doliny  každý  deň, tak sme  si povedali  prečo nie. Možno si poviete , čo už  môže  byť také super  na  túre  v Nízkych Tatrách, keď máme  preplnené a kamenisté vysoké. Ale  opak je pravdou, práve tá rozmanitosť terénu, bujarosť a zeleň alpinských lúk Vás okamžite dostanú. No a jeden z najväčších bonusov, stretnete minimum ľudí, všetci sú predsa  vo vysokých….

 Trasa síce  viac klesá  ako stúpa a to nás ukolísalo, že  táto 20 kilometrová  prechádzka bude malina. No bola  by, ak by  sme  pred  tým  nestrávili mesiac  vo flipflopkách  a veru, že  tie  zostupy dali  našim nôžkam poriadne  zabrať. Prvá rada na  úvod, túra  nie  je  nejak  technicky náročná a ak  nie ste  vychodení, tak  by  som  volil ľahkú  trekovú pohodlnú tenisku ako ťažkú bagandžu na  ktorú nie  som  úplne  zvyknutý. Skrátka  obuv, ktorá viete, že  Vám sedí a je  pohodlná na také diaľky.

Štartujeme  ráno lanovkou na  Chopok, zámerne kvôli šetreniu času a aj preto, že  z nášho pohľadu je samotný priamy  výstup na chopok dosť strata  času a nuda. V hektických dňoch odporúčam stiahnuť apku  Gopass /www.gopass.sk/, kde  si  viete  zakúpiť lístky, určite  by som  si to nenechával  na  sobotné  ráno a okienko pokladne. Je  to fajn  si toto konto raz  spraviť a už  len dobíjate. Ešte  jeden tip, ak náhodou bude štartovať z bielej púte  a pri nástupnej  stanici lienky /pomalá, malá kabína/ bude  rada tak na hodinu čakania, tak oproti lienke, vidíte obriu starú, drevenú budovu, garáž ratrakistov. Po za ňu vedie  traverz, ktorým sa  pohodlne  asi za 20-25min dostanete na priehybu, odkiaľ štartuje funitel na Chopok…

Oblečenie, nikdy nepodceňujte Chopok  a jeho hrebeň. Aj v ten najkrajší deň, berte bundu a bufku do batohu. Túto radu máte od nás  úplne  zadarmo a je na nezaplatenie

Keď  vystúpite z lanovky a ovanie Vás prvý 100kilometrový náraz vetra, tak viete , že  nie  je moc času  na rozjímanie a pustíte sa smer juho-východ ku kamennej chate /100m od lanovky/. No a na malý  borovičkový je  čas  vždy a kľudne  aj dva. Veľký si nedávajte , radšej dva malé. A zostupujeme popod  chatu po chodníku cesty hrdinov SNP do Demänovského sedla. Postupne  sa  nám odkryje  masív  Ďumbiera, v tomto  úseku učite majte  oči otvorené a nahliadnite aj do priľahlých roklín, kde  môže  natrafiť na  pasúce sa  kamzíky. Na úpätí masívu Ďumbiera už  z diaľky vidíme rozcestník Demänovského Sedla, tu nás zaujme  po ľavej strane krásne  vinúci sa  chodník širokou dolinou. Touto dolinou  sa  viete  vrátiť späť do  Jasnej, je  to  nádherná  dolina, prípadne ak máte  menšie  deti, tak tu to stojí za  to odbočiť a  spraviť tento  okruh.

My však pokračujem zo sedla  do ľava po žltej a dostaneme  sa na Prašivú. Parádne  miesto  na  pauzu a prvú stovku fotografií. Z Prašivej nás  čaká nádherný chodník, s ešte krajšími výhľadmi, ktorý  postupne  prejde do pásma  kosodreviny. Týmto zarasteným ale pekným traverzom popod Tanečnicu sa dostávame do pásma lesa, kde zostúpime až do sedla  Javorie. Ďalšie  miesto  na  pauzu a prípadný návrat späť  do Jasnej v prípade  problémov. Tento zostup už trochu preveril zanedbané menisky v kolenách, ale sme  optimisti. Stúpame na Krakovú hoľu. Ak si veziete kombináciu zanedbané menisky a slabú kondíciu, tak na Krakovej holi to bude  to pravé  miesto  na  lepeňák   s čajíkom. Jeden tip, okrem výhľadov  pozerajte  aj pod nohy. Je tu vysoká koncentrácia medvedích lajen, nie že by ich tu toľko bolo, ale  chodí po chodníku skrátka, nemá kade, všade samá kosodrevina. Nebojte sa ako my a  hlavne sa rozprávajte. Inak  na  tomto úseku ak ste  bylinkári, tak tento  chodník je  doslova  posiaty bylinkami ako napr. Alchemilka,  Valeriána, alebo Boľhoj.

Keď si sadnete na Krakovej holi, už  nikdy nebudete  chcieť vstať. Ale  musíte. Opäť raz zmena, úplne  iné výhľady, ale  aj strmo dole. Nohy prestávajú poslúchať a začíname  sa modliť, že  tie  otlaky nemusia  byť až také strašné. Tu sa veru môže  prejaviť staré dobré príslovie, až flipflopky mesiac nosíš, potom v pohorkách o odpustenie prosíš. Po zostúpaní sa dostávame do lokality Pusté. Tu sme stále  mohli odbočiť smerom na Demänovskú Horu, čo bol aj náš cieľ. Ale poznáte  to, v každej partii sa nájde  slabší článok, takže sme to pustili cez skalné bralá v lokalite Pusté a smerovali sme k demänovskej jaskyni slobody. Chcel by som napísať, že  tento zostup je  za  odmenu, ale nie je ????. Serpentína strieda serpentínu, strmina strminu. Nie  je to  opäť nijak technicky náročný zostup, ale skrátka  chcete  sedieť v penzióne Jakub pri jaskyni, piť pivo a vetrať ponožky.

Táto túra nie  je  ozaj fyzicky náročná výstupom, ale prejsť 20km v horách dá zabrať, určite bez priemernej fyzickej kondície túto túru neodporúčam. 8 hodín môžete  počítať, je to také  fotografické tempo. Po ceste nie je  žiadna chata s pivkom a párkami, určite  chlebík so sebou, aj dva a minimálne  liter vody. Je  fajn mať prehľad o odchode  autobusu z pred hotela Fim, nájdete  na stránkach SAD Liorbus. Cestovný poriadok – BUS

 

Mapa trasy na Mapy.cz

Technická náročnosť *

Fyzická náročnosť ***

Časová náročnosť ****

Zanechajte komentár

Používame cookies pre lepší zážitok z návštevy stránky.